História astronómie
História astronómie
Staroveká astronómia
Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie, žatva). Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge.
V staroveku vznikli dva modely astronómie
1.Geocentrický model
Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru. Je protikladom heliocentrizmu.Teória geocentrizmu mala svojho času hlboké filozofické a teologické dôsledky. Z výsadného postavenie Zeme sa odvodzovalo aj výsadné postavenie človeka. Zástancom geocentrizmu bol Aristoteles, dôkladne a logicky ho prepracoval a geometricky zdôvodnil Ptolemaios v knihe Almagest.
Aristoteles bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví.Aristoteles strávil v Akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“.
Klaudios Ptolemaios bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Svojho času zaviedol 48 súhvezdí, ktoré zostavil z najjasnejších viditeľných hviezd, ktoré mu pripomínali určité obrazce postáv, zvierat alebo vecí. Mnohé z jeho súhvezdí sa v modernej astronómii používajú dodnes.
Predstava Ptolemaia bola, že planéta Zem sa nachádza v strede vesmíru. Všetky ďalšie nebeské telesá obiehajú okolo nej po kružnicovej dráhe. Táto predstava o vesmíre vydržala až do stredoveku, kedy bola vyvrátená Mikulášom Kopernikom.
Zostavil tiež dielo s názvom Geographia, kde opisuje veľké množstvo starovekých miest a rôznych kmeňov obývajúcich vtedajšie známe oblasti.
2.Heliocentrický model
Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy.
Názor, že stredom vesmíra nie je nehybná Zem, ale Slnko vznikol už v starovekom Grécku a najdokonalejšie ho prepracoval Aristarchos zo Samu. Heliocentrický názor na svet sa však vtedy ešte nepresadil. Pohyb Zeme sa zdal protizmyselný a protirečiaci vtedajšej Aristotelovskej fyzike. Až v 16. storočí Mikuláš Kopernik nanovo vypracoval heliocentrickú sústavu sveta. Podľa Kopernika:
- centrom celého sveta je nehybné Slnko
- okolo Slnka obiehajú po kruhových dráhach a rovnomerným pohybom Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter a Saturn
- svet uzaviera nehybná sféra stálic